Opis plemena
Pôvod
Tvorí prechodnú formu medzi pravými duričmi a jazvečíkmi. Vznikol v rakúskych Alpách, kde tamojší horári potrebovali odolné psy, schopné vytrvalo, ale nie veľmi rýchlo sledovať zver v náročných vysokohorských podmienkach. Pôvodne nejednotné typy z jednotlivých oblastí sa od polovice minulého storočia zjednocovali a roku 1897 vznikol štandard jazvečíkovitého duriča.
Popis
Menší až stredne veľký robustný krátkonohý durič. Hlava ľahká, bez vrások v tvári. Oči tmavohnedé s priateľským výrazom. Uši vysoko nasadené, zavesené, plocho priliehajúce. Krk dlhý, hrubý, svalnatý. Hrudník dlhý, siahajúci až po lakte, ale nie veľmi široký. Telo s krátkym rovným chrbtom a so stredne sa zvažujúcim zadkom. Predné nohy kostnaté, s vybočenými lakťami a trochu zakriveným predlaktím. Zadné so širokými a plnými stehnami. Chvost vysoko nesený, na konci kefovite osrstený. Srsť veľmi hustá a tvrdá, primerane dlhá. Farba zväčša červenohnedá. Veľkosť: Kohútiková výška 34-42 cm, hmotnosť okolo 16 kg.
Charakteristika
Robustný, mocný a mimoriadne vytrvalý poľovný pes, vhodný aj do ťažkých terénov. Zver sleduje pomalšie, preto ju veľmi nevydurí a nezaženie veľmi ďaleko, čo je najmä v dnešných malých revíroch veľká výhoda.
Využitie
Predovšetkým ako durič a farbiar na pofarbenej aj na nepofarbenej stope.
Zvláštne nároky
Je vhodný pre aktívnych horárov.
Výskyt
Bežnejší v Rakúsku, celkove obľúbený aj medzi našimi horármi. Inak vzácny.
Možná zámena
Oproti hannoverskému a bavorskému farbiarovi má kratšie nohy, ktoré sú však výrazne vyššie, ako má hladkosrstý jazvečík, Oproti všetkým týmto psom pôsobí menej ušľachtilým dojmom.
