Opis plemena
Pôvod
Dôkazy o existencii psov podobného typu máme v Anglicku už z raného stredoveku. K ozajstnému rozdeleniu španielov však došlo až koncom 19. storočia. Hoci sa špringeršpaniel pokladá za najpôvodnejšieho z poľovných španielov, jeho prvý štandard vydali až roku 1902. Meno získal od charakteristického spôsobu prenasledovania zveri sériami krátkych skokov ("to spring" = skákať).
Popis
Stredne veľký, symetricky stavaný, kompaktný pes. Hlava stredne dlhá, pomerne široká a mierne zaguľatená, s vyznačeným stopom a so širokým, hlbokým ňucháčom. Pysky kvadratické a hlboké. Oči stredne veľké, mandľového tvaru, tmavoorieškovej farby. Uši dlhé a široké, tesne priliehajúce k hlave, nasadené v rovine očí, pokryté srsťou. Krk dlhší, mocný, svalnatý, mierne klenutý, bez laloka. Nohy rovné, hrubé, svalnaté. Pohyb priamy, voľný a elegantný. Telo mocné, primerane dlhé, s hlbokým hrudníkom a klenutými rebrami. Svalnatý, slabo klenutý zadok. Chvost nízko nasadený, kupírovaný, nesený pod líniou chrbta. Srsť hustá, hladká, dlhšia na ušiach, na drieku a na nohách. Farba hnedo-biela, čierno-biela, s pálením alebo bez pálenia. Veľkosť: Kohútiková výška je okolo 51 cm, hmotnosť 22-24 kg.
Charakteristika
Veľmi živý, aktívny, mocný a vytrvalý pes. Ak má možnosť vybiť svoj temperament, je poslušný a pomerne ľahko ovládateľný. K ľuďom veľmi priateľský, celkom neagresívny.
Využitie
Mimoriadne univerzálny poľovný pes, ktorý vystavuje, aportuje aj väčšie zvieratá až do veľkosti líšky, ochotne pracuje na zemi aj vo vode. Vo svete obľúbený ako spoločník.
Zvláštne nároky
Vyžaduje vera pohybu a zamestnania. Srsť treba pravidelne prečesávať.
Výskyt
Nie je bežný, ročne sa u nás odchovajú asi dve stovky šteniec.
Možná zámena
S príbuzným waleským špringeršpanielom, ktorý je menší, má hladšiu srsť, dlhší chrbát a ňucháčovú partiu.
