Opis plemena
Veľkosť a stavba tela
Appenzellský salašnícky pes patrí k mocným a svalnatým psím plemenám. V žiadnom prípade však nepôsobí ťažkopádnym dojmom. Dorastá do výšky približne 48 až 58 cm a dosahuje hmotnosť okolo 20 kg.
Srsť
Tento typický švajčiarsky pes býva trojfarebný: na čiernom základe sa nachádza hrdzavohnedá až žltá kresba. Oblasť hrudníka, časti tváre, laby a koniec chvosta je pokrytý výraznými bielymi znakmi.
Povaha a temperament
Tomuto plemenu sa pripisuje minimálne päť dobrých vlastností: odvaha, obratnosť, inteligencia, veľká výdrž a ostražitosť. Posledná vlastnosť sa prejavuje tak, že na cudzích a neznámych veľmi vytrvalo šteká.
Vhodné prostredie
Appenzellský salašnícky pes nie je vhodným psom do mesta. Najlepšie sa cíti na vidieku alebo v horách; jednoducho tam, kde má dostatočný priestor na to, aby pokryl svoju potrebu po pohybe a kde nachádza dostatok možností zamestnať sa. Appenzellský salašnícky pes má vyslovene priateľský vzťah k deťom.
Pôvod
Najpôvodnejší zo všetkých štyroch švajčiarskych salašníckych psov. Aj on sa často odvodzuje až od psov rímskych légií. Nad chrbtom skrútený chvost svedčí o príbuznosti s ázijskou vetvou pastierskych psov (tibetská doga, puli). Ako samostatné plemeno ho opísali na samom konci 19. storočia, chov sa rozvíja až v tomto storočí.
Popis
Stredne veľký, harmonicky stavaný trojfarebný pes s takmer kvadratickou telesnou stavbou. Hlava veľkosťou zodpovedá telu, mierne klinovitá, ňucháč stredne veľký, rovnomerne sa zužujúci. Oči malé, mandľovité, uši trojuholníkové, zvysoka a zoširoka nasadené, v pokoji priliehajú k tvári. Telo mocné a kompaktné, chrbát dlhší, pevný a rovnomerné, zadok krátky, hrudník siahajúci po lakte, brucho iba málo vtiahnuté. Chvost vysoko nasadený, nad chrbtom tesne zakrútený. Srsť krátka, drsná a priliehavá, červeno-hrdzavo-biela alebo hnedo-hrdzavo-biela. Veľkosť: Psy v kohútiku 52-56 cm, suky 50-54cm.
Charakteristika
Živý, energický a pohyblivý pes, sebavedomý a nebojácny. K známym ľuďom priateľský, k cudzím mierne nedôverčivý. Má miernu dávku ostrosti a rád breše, preto je dobrým strážcom.
Využitie
Prv honecký a ovčiarsky pes, dnes dobrý spoločník, strážca, ale vo svojej vlasti aj lavínový záchranný a vojenský pes.
Zvláštne nároky
Vzhľadom na hlasnosť a veľkú potrebu pohybu nie je veľmi vhodný do miest. Inak je celkom nenáročný.
Výskyt
Vo Švajčiarsku pomerne hojný, mimo svojej vlasti pomerne vzácny. U nás sa dosiaľ nevyskytuje.
Možná zámena
S veľmi podobným entlenbuchským salašníckym psom, ktorý ale nemá chvost, je dlhší a má kratšie nohy.
