Opis plemena
Pôvod
Podobný ako pri appenzellskom salašníckom psovi. Anatomické odlišnosti (skrátené nohy aj chvost) vznikli zrejme ako výsledok podchytenej genetickej mutácie (náhlej zmeny dedičnej hmoty). Prvý raz ho opísali roku 1888, roku 1913 ho prvý raz pred viedli na výstave.
Popis
Stredne veľký trojfarebný pes kompaktnej telesnej stavby a obdĺžnikového formátu. Hlava úmerná telu, mierne klinovitá, ňucháč sa zvoľna zužuje. Oči malé, orieškovo hnedé, uši trojuholníkové, zoširoka nasadené, priliehajúce k tvári. Krk krátky a zavalitý. Mocné telo s hrudníkom siahajúcim až po fakte. Rovný, pevný a pomerne dlhý chrbát. Chvost prirodzene zakrpatený alebo prírodný, vlajúci alebo zvesený. Srsť krátka, tvrdá, priliehajúca. Farba typická trojfarebná s čiernym základom a s čo najsymetrickejšími hrdzavými a bielymi škvrnami. Veľkosť: Psy v kohútiku 44-50, suky 42-48 cm.
Charakteristika
Aktívny a temperamentný, ale zároveň aj pokojný a vyrovnaný pes. Znášanlivý a nekonfliktný. Rád sa učí a s veľkou ochotou plní zverené úlohy. Jeho výchova pri dodržiavaní bežných zásad nerobí problémy.
Využitie
Pôvodne ovčiarsky a honecký pes, dnes dobrý spoločník, strážca a športovec.
Zvláštne nároky
Tento celkove nenáročný pes potrebuje dosť pohybu.
Výskyt
Okrem Švajčiarska vzácny, častejšie sa vyskytuje iba v krajinách hovoriacich po nemecky. U nás ho dosiaľ neodchovali.
Možná zámena
S appenzellským salašníckym psom, ktorý je o čosi vyšší, má menej pretiahnuté a celkove súmernejšie telo. Entlenbuchský salašnícky pes má nápadne kratšie nohy a zväčša je bez chvosta.
