Opis plemena
Pôvod
Starobylý. Podobné špicovité psy žili v severnej Európe, ako dokazujú archeologické nálezy, už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Boli univerzálne použiteľné (lov aj pasenie losov, stráženie) a až do 19. storočia neboli presne definované do jednotlivých plemien. Moderný chov sa začína od 70. rokov minulého storočia.
Popis
Stredne veľký kompaktný špicovitý pes. Hlava medzi ušami široká, s vyznačeným stopom a stredne dlhou, postupne sa zužujúcou ňucháčovou partiou. Oči tmavo hnedé. Uši vysoko nasadené, vztýčené, zašpicatené, pohyblivé. Krk stredne dlhý, svalnatý. Nohy pevné, rovné a mocné, s kompaktnými oválnymi labami. Telo krátke, s dobrými proporciami, so širokým rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a mierne vtiahnutým bruchom. Chvost vysoko nasadený, zakrútený cez chrbát. Srsť hustá, odolná voči chladu aj vlhku, dlhšia na krku a na hrudi. Farba: rôzne odtiene sivej. Veľkosť: kohútiková výška psov okolo 52 cm, súk okolo 47 cm. Hmotnosť asi 20 kg.
Charakteristika
Sebavedomý, energický a trochu nezávislý pes. Vyniká otužilosťou, ľahko sa vyrovnáva s výkyvmi počasia. Na rozdiel od európskych špicovitých psov má silne vyvinuté poľovné inštinkty.
Využitie
Voľakedy všestranný poľovný pes, dnes však okrem Škandinávie chovaný iba ako spoločník športovo založených ľudí a dobrý strážca.
Zvláštne nároky
Žiada si dôslednú výchovu a vera pohybu, pokiaľ možno v prírodnom teréne. Je vhodný skôr na vidiek ako do miest.
Výskyt
Hoci je zo škandinávskych špicov okrem svojej vlasti najrozšírenejší, patrí v Európe medzi vzácne plemená. Bežnejší je iba vo Veľkej Británii a v USA. U nás sa nevyskytuje.
Možná zámena
S ďalšími, ešte vzácnejšími škandinávskymi špicmi (švédsky jamthund, nórsky buhund), ktoré sa okrem svojej domoviny prakticky inde nevyskytujú. Elkhund je z nich najkompaktnejší a najzavalitejší.
