Opis plemena
Veľkosť a stavba tela
Bernardín patrí k psím plemenám väčšieho vzrastu. Jeho výška by mala byť aspoň 65 až 70 cm. Pre samcov platí minimálna výška 70 cm. Prirodzene že taký veľký pes ako bernardín má určitú hmotnosť - v priemere váži až 90 kg. Je to veľký, mohutný pes so šírkou hlavou. Chrbát a hrudník sú široké, bedrá svalnaté. Celkovo pôsobí pomerne zavalito a ťarbavo.
Srsť
Pri tomto plemene rozlišujeme dlhosrstú a krátkosrstú formu. Srsť dlhosrstého bernardína nie je mimoriadne dlhá. Väčšinou je stredne dlhá a môže byť aj mierne zvlnená. Krátkosrstá forma bernardína má zreteľne kratšiu, tvrdú, ale nie drsnú srsť, ktorá tesne prilieha k telu. Typickými variantmi sfarbenia sú červená, mahagónová a oranžová s bielou. Biele znaky by sa mali vyskytovať minimálne na nose, na krku, na hrudníku, na labách a na chvoste.
Povaha a temperament
Bernardín sa vyznačuje priateľskou a pokojnou, vyrovnanou povahou. No touto charakteristikou nie je paleta jeho dobrých vlastností vyčerpaná. Musíme sa v každom prípade zmieniť i o jeho inteligencii, spoľahlivosti a oddanosti. Vo svojej pôvodnej vlasti bol vysoko ceneným pomocníkom pri hľadaní pocestných, ktorí sa stratili.
Vhodné prostredie
Bernardín nie je žiaden domased či leňoch, ktorý by sa vyvaľoval za pecou vysokohorskej chaty. Hoci rád polihuje, potrebuje veľa pohybu. Vtedy môže ukázať, koľko sily a vytrvalosti sa v ňom skrýva. Neodporúča sa chovať ho v malom byte s obmedzenými možnosťami výbehu. Záhrada alebo dostatok voľného priestranstva tomuto veľkému zvieraťu určite viacej pristane.
Pôvod
Nadväzuje na rímske dogovité psy. Vďaka priestorovej izolácii sa vyvinul na osobitné plemeno. Jeho predchodcovia boli po stáročia chovaní vo švajčiarskom kláštore sv. Bernarda a pomáhali vyhľadávať cestujúcich, ktorí zablúdili. V 19. storočí takmer vyhynuli, chov bol obnovený s použitím newfoundlandských psov.
Popis
Veľký, mohutný a trochu ťarbavý pes. Hlava mohutná, výrazná, široká, s ostrým stopom, kratším ňucháčom a s prevísajúcimi pyskami, pokrytá zvrásnenou kožou. Oči stredne veľké, tmavohnedé, hlbšie uložené, s prívetivým výrazom. Očné viečka nemusia celkom priliehať, takže vidno sliznicu. Uši stredne veľké, zavesené, trojuholníkové, pri základni odstávajúce. Krk veľmi mocný, s lalokom. Telo mohutné, s primerane širokým a hlbokým hrudníkom (ktorý však nesiaha po lakte), so širokým rovným chrbtom a mierne zvažitým zadkom. Nohy mocné, svalnaté, s veľmi hrubými kosťami a širokými labami. Chvost široký, hrubý, dlhý a ťažký. Srsť dvojakého typu: a) krátkosrstá varieta - hustá, priliehajúca, tvrdá, b) dlhosrstá varieta - stredne dlhá, hladká alebo zvlnená, nie však kučeravá ani huňatá. Farba bieločervená. Veľkosť: Výška v kohútiku 70 a viac cm, hmotnosť asi 80 kg.
Charakteristika
Veľmi pokojný, priateľský a zväčša dobromyseľný pes, príslovečne naklonený aj deťom, ktorý však vie byť dôsledný voči votrelcom. Učí sa pomalšie, ale naučené si dlho pamätá.
Využitie
Prv záchranársky, dnes spoločenský a strážny pes.
Zvláštne nároky
Na potravu a na priestor je veľmi náročný. Je vhodný výhradne na držanie vonku, najradšej v chladnejších oblastiach. Srsť dlhosrstého bernardína si žiada pravidelné kefovanie.
Výskyt
Tradičné, hoci so zreteľom na jeho náročnosť nie veľmi časté plemeno, ktoré si udržuje stabilný okruh záujemcov.
Možná zámena
Nepravdepodobná.
