Psia prirodzenosť

Pes má všetky schopnosti svojich divých predkov, ale má aj takmer unikátnu zručnosť, ktorá je prospešná preň ale aj pre človeka. Je viac než ktorýkoľvek iný druh zladený s ľuďmi: s ich gestami, hlasmi, a čo je neuveriteľné, dokonca aj s ich myšlienkami. Psy sú citlivé aj na tie najmenšie zmeny v okolí. Svojimi vysokovyvinutými zmyslami rodených dravcov nás pozorujú omnoho citlivejšie ako my ich. Zachytávajú signály ľudskej reči tela, aj tie, ktoré ľudia vydali bez toho, aby si vôbec uvedomili. Pokiaľ ide o ne, používajú svoj výborný a meniaci sa hlas na presnú a rozmanitú komunikáciu:

  • vytím zvolávajú členov svorky
  • vrčia v ohrození alebo v hneve
  • štekajú od radosti
  • kňučia na výstrahu

Aj keď psy nie sú také svižné ako mačky, vynikajúco skáču a vedia plávať. Pre mnohé psy neexistuje väčšie potešenie ako čľapkať sa vo vode.

Psia prirodzenosť

Psie zmysly sú v mnohých smeroch dômyselnejsie než naše. Psy počujú omnoho lepšie ako my. Tento zmysel, ktorý sa psom pôvodne vyvinul preto, aby začuli aj jemný šum pohybujúceho sa hlodavca, im dnes umožňuje začuť otvárame balenia so žrádlom. A ich schopnosť objaviť, lokalizovať a identifikovať pachy je dokonalá, pre nás až nepochopitelná.

Tak ako my pokladáme určité vône za výnimočné, príťažlivé, pôsobia aj na psy niektoré pachy vyzývajúco natoľko, že sa vyváľajú v skutočnosti v hocičom. Obzvlášť príťažlivý je pre psí ňufák rozkladajúci sa organický materiál.

Keďže psy sú rovnako zdochlinožravce ako dravce, žerú a hryzú mnohé potraviny bez ohľadu na to, či sú čerstvé, alebo nie. Hryzú napríklad paličky a kosti a niektoré zahrabávajú krmivo, ktoré považujú za nadbytočné, aby ho mohli vyhrabať v čaše núdze. Pretože sú to svorkové tvory, pri zrádle si konkurujú. Dominantný pes žerie prvý. Všetky psy zhltnú svoju potravu prakticky nepožutú, aby zabránili iným členom svorky zožrať ju skôr - a to dokonca aj vtedy, keď jednými zvyšnými členmi svorky ste vy a vaša rodina.

Psia prirodzenosť

Spoločenská družnosť psov sa prejavuje aj v tom, že psy rady s niekým spia, aj keď spôsob spania variuje podľa plemena, veku, pohlavia, teploty okolia a celkového individuálneho pocitu bezpečia. Najmä príbuzné psy sa rady vzájomne čistia lízaním, škrabaním a hryzením alebo vŕtaním v tráve či prachu.

Zatiaľ čo každý jednotlivý psi zmysel je sám osebe dobre prispôsobený potrebám spoločenského lovca, jednotlivý zmysel len zriedka slúži samostatne, ale obvykle harmonicky spolupracujú všetky zmysly. Pes môže v komunikácii s iným psom spočiatku niečo zachytiť sluchom, potom dešifruje zrakom reč tela druhého psa a jeho emocionálny stav zistí čuchom. Ale je to na jeho mozgu, najmä na, vyvinutej mozgovej kôre (vynikajúco mysliacej časti mozgu), aby sa všetky tieto údaje priebežne spracúvali.