Opis plemena
Pôvod
Hoci sa so španielmi, teda so psami určenými na plašenie vtákov z hustých porastov, stretávame už v stredoveku, neboli rozdelené do jednotlivých plemien, ale sa členili podľa využitia na potné a vodné. Kokeršpaniel ako zástupca prvej skupiny sa stabilizoval pomerne neskoro, až koncom 19. storočia.
Popis
Malý živý španiel štvorcového formátu. Hlava s hranatou ňucháčovou partiou a s výrazným stopom. Oči veľké, hnedé, s inteligentným a živým výrazom. Uši zavesené, porastené dlhou hodvábnou srsťou. Krk stredne dlhý, svalnatý, suchý, bez laloka. Telo kompaktné a mocné, nie však ťažké, s hlbokým, avšak nie veľmi širokým hrudníkom 2 s pevným chrbtom. Nohy rovné, skôr kratšie, veľmi hrubé a svalnaté. Chvost posadený pod líniou chrbta, v akcii nesený vodorovne a kupírovaný nie celkom nakrátko. Srsť hladká, hodvábna, nie veľmi bohatá alebo zvlnená, bohatšia na nohách a na hrudi. Farba akákoľvek, jednofarebné však okrem malej hviezdičky na hrudi nesmú mať na tele bielu farbu. Najbežnejšia je čierna, zlatá a červená, existujú však aj strakaté, biele, čiernotrieslové psy. Veľkosť: Kohútiková výška psov 39-41 cm, súk 38-39 cm pri ich hmotnosti okolo 12,5-14,5 kg.
Charakteristika
Veselý, živý a neúnavný pes. Priateľský, zväčša milý aj k deťom, pánovi celkom oddaný. S výcvikom nebývajú problémy.
Využitie
Poľovný pes - sliedič, používaný najmä na vodné vtáky. Oveľa častejšie chovaný ako spoločenský pes, a to aj v mestách.
Zvláštne nároky
Pomerne časté ťažkosti s ušami, ktoré treba pravidelne kontrolovať. Zrejme dôsledkom neuváženého chovu, ktorý sa usiloval vyhovieť veľkému dopytu po štencoch, vyskytnú sa občas hryzavé alebo naopak neúmerne bojazlivé jedince.
Výskyt
Patrí medzi najrozšírenejšie plemená na zemeguli.
Možná zámena
S americkým kokeršpanielom, ktorý má výrazne bohatšiu srsť, dlhší nos aj chrbát.
