Opis plemena
Veľkosť a stavba tela
Karelský medvedí pes dorastá obvykle do výšky 60 cm a dosahuje hmotnosť približne 25 až 28 kg. Má mocné telo, ktoré nie je príliš dlhé, svalnatý a klenutý krk a mierne predĺženú hlavu so zužujúcim sa ňucháčom. Končatiny nie sú v pomere k dĺžke tela príliš dlhé.
Srsť
Tieto severské psy majú rovnú, hustú a odstávajúcu srsť. Podsada je naproti tomu mäkká. Na hrdle, hrudníku, šiji a na vnútornej strane stehien, ako aj čiastočne na chrbte, môže byť srsť dlhšia. Typickým sfarbením srsti je čierna farba s bielymi znakmi. Žiaduci je hnedý odtieň v tmavej srsti.
Povaha a temperament
Nespútanosť, búrlivosť, prudkosť a veľká živosť sú príznačnými vlastnosťami tohto psa. Nie je práve zdržanlivý a určite si nenechá „skákať po hlave". Karelský medvedí pes ma veľmi vyvinutý poľovný pud a je samostatný. Všetky jeho povahové vlastnosti nemenia nič na tom, že je poslušný. Voči svojmu pánovi je veľmi lojálny, oddaný a prítulný.
Vhodné prostredie
Nie je vhodný ako spoločenský pes do mesta. Potrebuje veľmi veľa pohybu a nejakú úlohu, ktorá ho zamestná. Môžete ho chovať ako strážneho psa, a tak využiť jeho odvážnu povahu. Vie ochrániť obzvlášť dobre rodinný dom a dvor.
Pôvod
Pochádza z Karélie, z hraničnej oblasti medzi Ruskom a Fínskom. Je veľmi blízky príbuzný s ruskými lajkami, s ktorými v minulosti prakticky splýval. Bol vyšľachtený predovšetkým na lov veľkých zvierat vrátane medveďov.
Popis
Kompaktný masívny pes vyššej strednej veľkosti. Pomerne veľká hlava má tvar tupého klina. Uši stredne dlhé, vztýčené. Oči malé, ohnivého výrazu. Kostra hrubá, ale nie ťažká. Telo kompaktné, výborne odvalené, hrudník siaha až po lakte. Chvost stredne dlhý, zakrútený do kruhu a nesený nad chrbtom. Srsť rovná, hustá a odstávajúca od tela. Farba: typická čiernobiela, žiaduci je hnedý odtieň v tmavej srsti. Veľkosť: Pes v kohútiku 54-60 cm, suka 49-55 cm, hmotnosť 20-24 kg.
Charakteristika
Plemeno vyniká nezvyčajne výbušnou silou, bojovnosťou a nesmiernou odvahou. Pes má veľmi vyvinutý poľovný pud a je veľmi samostatný.
Využitie
Dosiaľ sa využíval predovšetkým ako poľovný pes s univerzálnymi schopnosťami. Zároveň je aj vynikajúci a nekompromisný strážca. Neodporúča sa držať ho iba ako spoločníka.
Zvláštne nároky
Veľmi náročný na výchovu, výcvik a pohyb. Najvhodnejší pre aktívnych horárov.
Výskyt
Pravdepodobne vďaka atraktívnemu vzhľadu je z lajok najčastejšie chovaný aj mimo svojej domoviny. Dlhší čas sa toto plemeno - hoci sporadicky - nielen vyskytuje, ale aj rozmnožuje aj u nás.
Možná zámena
Plemeno je veľmi podobné ostatným lajkám. Typické je výhradne čiernobiele zafarbenie (pri lajkách je to iba jeden z viacerých variantov) a mohutnejšia stavba tela.
