Líščí pes

Opis plemena

Pôvod

Od stredoveku si anglická šľachta držala obrovské svorky veľkých trojfarebných psov, používaných pri štvaniciach na líšky. Hoci sa líščie psy v takmer čistej podobe chovajú nezvyčajne dlho - písomné záznamy o ich chove sa vedú vyše 200 rokov - ich chovatelia dôsledne dbali a do dnešných čias dbajú na ich poľovné uplatnenie vo svorkách a nedovoľujú, aby sa z nich stali výstavné alebo spoločenské psy. Preto sa s nimi v Európe okrem Anglicka prakticky nestretneme.

Popis

Väčší, masívne stavaný pes harmonickej telesnej stavby, pripomínajúci veľkého bígla. Hlava úmerná voči telu, s guľatou lebkou a s mierne prevísajúcimi pyskami. Oči ďaleko od seba. Uši nie veľmi dlhé, nízko zavesené. Krk dlhý, svalnatý. Telo so širokým, dlhším a rovným chrbtom a s dobre klenutým hrudníkom. Nohy dlhšie, celkom rovné, s hrubými kosťami a s mohutným svalstvom. Chvost dobre nasadený na zadku, stredne dlhý, nesený v miernom prehnutí šabľovite hore. Srsť hladká a hustá. Farba trikolóra čierna-trieslová-biela, bikolóra. Veľkosť: Výška v kohútiku 60-69 cm, váha 30-35 kg.

Charakteristika

Mimoriadne rýchly, mocný a vytrvalý poľovný pes. Pretože ho od nepamäti chovali vo svorkách, je nezvyčajne znášanlivý, voči ľuďom a psom mierny, ale trochu nezávislý a tvrdohlavý.

Využitie

Poľovný pes používaný pri štvaniciach.

Zvláštne nároky

Má mimoriadne vyvinutý poľovný pud, nerád sa podrobuje výcviku na poslušnosť. Potrebuje veľa pohybu.

Výskyt

V Anglicku doteraz chovaný vo veľkých svorkách, v Európe celkom zriedkavý. U nás sa nevyskytuje. V USA sa chová jeho americký variant, ktorý má však vlastný štandard. Vo verejnosti je známy z viacerých filmov.

Možná zámena

S americkým líščím psom, ktorý je štíhlejší a má dlhšie nohy. S veľmi vzácnymi európskymi duričmi (Hamiltonov durič, fínsky durič,artoiský durič a i.), ktoré sú vždy menšie a ľahšie.