Poľský nížinný ovčiak

Opis plemena

Pôvod

Potomok ázijských ovčiarskych psov typu tibetského teriéra, ktoré sa dostali do Európy v čase sťahovania národov s kočovnými kmeňmi z Ázie. S veľkými čriedami oviec pomáhali stredne veľké huňaté psy ľudom počas celého stredoveku, ale ozajstné plemeno sa z nich začalo formovať pomerne veľmi neskoro, až v dvadsiatych rokoch tohto storočia. Sľubné začiatky prerušila druhá svetová vojna, po ktorej sa začínalo prakticky odznova. Oficiálne bolo plemeno uznané až roku 1963.

Popis

Stredne veľký ovčiarsky pes zavalitého vzhľadu. Hustá a dlhá srsť pokrýva celý povrch tela vrátane tváre a nôh. Veľmi krátky chvost alebo úplná jeho absencia, docielená väčšinou kupírovaním. Telo mierne obdĺžnikové, so stredne veľkou hlavou, veľkosťou úmernou telu. Priestorná, tzv. medvedia chôdza. Srsť dlhá, splývavá, pritom však drsná, s bohatou podsadou. Farba: Všetky farby aj škvrny; najčastejšia farba je sivá a sivobiela. Veľkosť: Psy v kohútiku 45-50 cm, suky 42-47 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.

Charakteristika

Ani príliš živý, ani extrémne pokojný pes, vyrovnaný a neagresívny. Priateľská, otvorená povaha, ľahká ovládateľnosť a rýchla prispôsobivosť. Je to aktívny, hravý, ale aj vytrvalý pes, vhodný na vidiek aj do mesta.

Využitie

Ovčiarsky pes, dnes chovaný predovšetkým ako spoločník. Ideálny sprievodca pri pešej turistike aj pri cykloturistike, dobrý strážca.

Zvláštne nároky

Jediným problémom pri tomto celkove nenáročnom a bezproblémovom psovi je iba srsť, ktorá vyžaduje každodennú starostlivosť.

Výskyt

V Európe aj u nás bežné, hoci nie hromadne chované plemeno, ktoré napriek krátkemu času svojej oficiálnej existencie preniklo už aj do zámoria.

Možná zámena

S bradatou kóliou, ktorá je výrazne väčšia a má dlhší chvost.