Opis plemena
Pôvod
Starobylé plemeno, ktoré sa na území dnešného Slovenska formovalo už v stredoveku a nadväzuje na tzv. panónske duriče, používané v celej strednej Európe. Ako samostatné plemeno sa však stabilizoval až na začiatku tohto storočia, oficiálne toto povodne česko-slovenské plemeno uznali dokonca až roku 1963.
Popis
Menší stredný durič, trochu sa podobajúci na dobermana. Hlava voči telu úmerná, lebečná dutina a ňucháčová partia približne rovnako dlhé. Oči tmavé, hlboko uložené, mandľového tvaru. Uši zavesené nad rovinou očí, stredne dlhé, na koncoch zaokrúhlené. Krk kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Telo so stredne hlbokým a dlhým hrudníkom, s rovným, stredne dlhým chrbtom, kratšími svalnatými bedrami, kratším zadkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy primerane dlhé a svalnaté. Chvost nasadený pod rovinou chrbta siaha po priehlavkový kĺb, pri pokoji spustený, pri vzrušení šabľovite vztýčený hore. Srsť dlhá 2-5 cm, primerane hrubá, priliehavá, hustá. Farba čierna s pálením. Veľkosť: Psy v kohútiku 45-50 cm, suky 40-45 cm, hmotnosť 15-20 kg.
Charakteristika
Vytrvalý a ostrý poľovný pes s vynikajúcim orientačným zmyslom a schopnosťou hlasného sledovania stopy. Veľmi temperamentný, sebavedomý a odvážny.
Využitie
Poľovný pes, výborný stopár, používaný predovšetkým na diviaky a na škodnú zver. Patrí do rúk skúsených horárov.
Zvláštne nároky
Zvládnutie jeho ohnivého temperamentu vyžaduje dôsledný výcvik a pevnú ruku.
Výskyt
Chová sa prakticky iba na Slovensku. V Česku, v Nemecku a v Slovinsku sa s ním stretneme, skôr iba výnimočne.
Možná zámena
So vzácnym sedmohradským duričom alebo s dobermanom. Obidva sú výrazne väčšie.
