Tibetský španiel

Opis plemena

Pôvod

Zrejme nie je blízkym príbuzným Lhasa apso, ši-cu a tibetského teriéra. Nezarastená ňucháčová partia skôr hovorí o príbuzenstve s tibetskou dogou. Oveľa nápadnejšia je podobnosť s pekinským palácovým psíkom, s ktorým má spoločných predkov, pričom tibetský španiel je zrejme vývinovo staršia, pôvodnejšia forma. Jeho predkovia bývali uctievanými kláštornými psami, plnili však aj funkciu strážcov. Moderný európsky chov sa začína až roku 1934, rozhodujúci podiel na formovaní plemena mali britskí chovatelia.

Popis

Malý pes so stredne dlhou srsťou. Hlava v pomere voči telu malá, hrdo nesená, lebka stredne široká a dlhá, mierne klenutá, so stredne dlhým, tupým ňucháčom. Oči výrazné, tmavohnedé, oválne, žiariace, ďaleko od seba, avšak smerujúce rovno dopredu. Uši stredne veľké, zavesené, pomerne vysoko nasadené, nie celkom priliehajúce. Krk kratší, hrubý, s hrivou. Predné nohy trochu zahnuté, zadné rovné, hrubé, labky zajačie. Telo obdĺžnikového formátu, s dobre klenutými rebrami a rovným pevným chrbtom. Chvost vysoko nasadený, pri pohybe veselo skrútený nad chrbtom, s bohatou srsťou. Srsť hodvábna, stredne dlhá, pomerne hladko priliehajúca, v tvárovej partii a na prednej strane nôh krátka. Farba akákoľvek. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška okolo 25,4 cm, hmotnosť 4,1-6,8 kg.

Charakteristika

Robustný, pohyblivý, vytrvalý a zdravý pes s výborne vyvinutými zmyslami. Vyniká sebavedomím a býva niekedy tvrdohlavý. Voči cudzím ľuďom od prírody nedôverčivý, ostražitý, svojej rodine bezhranične oddaný. Typický príklad malého veľkého psa.

Využitie

Výborný spoločník a strážca.

Zvláštne nároky

Tento nenáročný pes vyžaduje iba občas prečesať srsť a pravidelné dlhšie prechádzky.

Výskyt

Vzácne plemeno, u nás sa pravidelne odchováva.

Možná zámena

S pekinským palácovým psíkom, ten však pôsobí viac prešľachteným dojmom, má kratší ňucháč aj nohy, bohatšiu a dlhšiu srsť a pohybuje sa valivo.