Opis plemena
Pôvod
Pôvodom sa zhoduje so všetkými švajčiarskymi salašníckymi psami (bernským, appenzellským, entlenbuchským). Ako osobitné plemeno ho vydelili až po roku 1908.
Popis
Pomerne veľký, masívne stavaný, napriek tomu však harmonicky pôsobiaci pes. Mocná hlava veľkosťou zodpovedá telu, ňucháč rovnako dlhý ako lebečná dutina. Oči stredne veľké, farby lieskovcov, uši trojuholníkové, vysoko nasadené, stredne veľké. Krk stredne dlhý, bez laloka. Telo s dlhým rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a dlhým, zaokrúhleným zadkom. Chvost dlhý, hrubý, siahajúci po priehlavkový kĺb. Pri pokoji nesený dolu, pri pohybe sa dvíha. Srsť tvrdá, rovná. Farba trikolórová, so základnou čiernou farbou a so symetricky rozloženými hrdzavými a bielymi fľakmi. Veľkosť: Psy v kohútiku 65-72 cm, suky 60-68 cm.
Charakteristika
Pokojné, vyrovnané plemeno, k rudom podobne priateľské ako bernský salašnícky pes. Pritom je však neprestajne v pohotovosti, pokiaľ ide o ochranu pána a jeho rodiny. Príjemný a bezproblémový sprievodca.
Využitie
Pôvodne honecký a trhavý pes, dnes zväčša spoločník, strážca a ochranár.
Zvláštne nároky
Vzhľadom na pokojnú povahu možno ho držal na vidieku aj v meste, avšak potrebuje dosť pohybu.
Výskyt
Okrem Švajčiarska vzácny. U nás sa ešte nevyskytuje.
Možná zámena
Veľmi sa podobá na ostatné švajčiarske salašnícke psy, z hladkosrstých je výrazne najväčší. Rovnako veľký bernský salašnícky pes má zasa dlhú srsť.
