Opis plemena
Pôvod
Plemeno, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka s vlkom. Silou, odolnosťou, vytrvalosťou a sčasti aj vzhľadom sa malo blížiť vlkovi, ale nemalo mať jeho typickú plachosť a nedôverčivosť. Hoci bolo roku 1989 FCI uznané ako národné plemeno niekdajšieho Československa, pôvodný zámer sa podarilo uskutočniť iba čiastočne.
Popis
Stredne veľké až väčšie, vlkovi nápadne sa podobajúce plemeno s typickou vlčou pružnou chôdzou. Hlava suchá, so šikmými a úzkymi vlčími očami jantárovej farby. Uši majú byť malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru. Telo obdĺžnikového formátu. Chvost v pokoji zvesený. Farba striebrosivá a žltosivá s typickou bledou maskou na hlave na spodnej strane hrdla a na hrudi. Veľkosť: Pes v kohútiku viac ako 65 cm, suka viac ako 60 cm pri hmotnosti 26, resp. 20 kg.
Charakteristika
Vytrvalý a pohyblivý pes, odolný voči horúčavám, mrazom aj vlhkosti. Zachoval si veľa z vlčích inštinktov, najmä orientačný zmysel a vynikajúci čuch. Z druhej strany sa nepodarilo celkom vyničiť plachosť a nedôverčivosť k cudzím ľudom. Málokedy breše, občas skučí a zavýja. Suky sa hárajú iba raz za rok.
Využitie
Hoci tvorcovia rátali so všestranným využitím, uplatňuje sa zatiaľ najčastejšie ako saňový pes v záprahu alebo pri športe.
Zvláštne nároky
Mimoriadne náročné, ktoré výhradne do rúk skúseného kynológa. Výchova býva veľmi ťažká, žiada si vera trpezlivosti, skúsenosti, aj citlivosti. .
Výskyt
U nás sa už odchovalo niekoľko stoviek jedincov, podaktoré sa dostali aj do zahraničia.
Možná zámena
S nemeckým ovčiakom, od ktorého sa líši predovšetkým „vlčími" znakmi: šikmými jantárovými očami, menšími ušami, výlučne vlčou farbou, rovným chrbtom. Problematickejšie je rozlíšenie od vzácneho saarlooskeho vlčiaka (vznikol takisto krížením nemeckých ovčiakov s vlkmi). Ten má o čosi jemnejšiu srsť, ktorá nie je striebristá ale skôr hnedastá.
