Maďarský stavač

Opis plemena

Pôvod

Typický európsky stavač, nadväzujúci na tzv. "žlté turecké psy", doložené z územia dnešného Maďarska už v ranom stredoveku. Z 15. storočia sa zachoval prvý podrobnejší popis psa, zodpovedajúci dnešnému maďarskému stavačovi. Skutočné plemeno sa však vytvorilo až na začiatku storočia prikrížením nemeckých krátkosrstých stavačov, weimarských stavačov, pointerov a možno aj chrtov.

Popis

Skôr menší a ľahší, mimoriadne ušľachtilý stavač. Hlava suchá, ušľachtilá, s dobrými proporciami, s miernym stopom. Oči oválne, farba ladí s farbou srsti. Uši stredne dlhé, viac vzadu a stredne vysoko nasadené, plocho priliehajú k tvári, sú v tvare zaokrúhleného V Krk stredne dlhý, mierne klenutý, svalnatý, bez laloka alebo vrások. Telo mocné, s dobrými proporciami, mierne obdĺžnikové, s výrazným kohútikom. Chrbát rovný, hrudný kôš stredne široký, siaha po lakte. Nohy rovné, s hrubými kosťami, zadné svalnaté. Chvost relatívne nízko nasadený, stredne hrubý, kupíruje sa na tri štvrtiny dĺžky. Srsť: a) krátkosrstý maďarský stavač - krátka, rovná, priliehajúca a drsná, na ušiach zamatová, na chvoste dlhšia, b) hrubosrstý maďarský stavač (pokladá sa za samostatné plemeno) - tvrdá, drsná, priliehavá krycia srsť dlhá 2-4 cm, s hustou podsadou. Farba: Rozličné odtiene žltej až hrdzavej. Veľkosť: Kohútiková výška psov 56-6i cm, súk 52-57 cm s možnou odchýlkou 1-4 cm pri hmotnosti 22-30 kg.

Charakteristika

Pes jemného a ušľachtilého zovňajšku aj správania, pritom mocný a temperamentný. Veľmi spoločenský a priateľský ku všetkým ľudom, ľahko ovládateľný a cvičiteľný. Má vynikajúce poľovné vlastnosti: skvelý čuch, pevné "vystavovanie", spoľahlivé aportovanie.

Využitie

Všestranný poľovný pes, čoraz častejšie chovaný ako spoločenský pes.

Zvláštne nároky

Žiada si citlivé a jemné zaobchádzanie a dosť pohybu.

Výskyt

U nás vzácny, v cudzine, najmä v USA, jeho obľuba rastie.

Možná zámena

Od ostatných hladkosrstých stavačov sa líši typickou zlatou farbou, jemnejšou telesnou stavbou.