Opis plemena
Pôvod
Nejasný. Niektorí sa nazdávajú, že ide o pôvodného psa starých Aztékov, iní, že sa dostal do Ameriky s moreplavcami z Ázie. Nálezy hlinených figúrok z čias 3 700 rokov pred naším letopočtom dokonca podporujú teóriu, že mexický bezsrstý pes patrí medzi najstaršie psie plemená. Bezsrsté psy pravdepodobne vznikli v dôsledku mutácie.
Popis
Malý alebo stredne veľký, harmonicky stavaný pes bez srsti. Lebka pomerne široká, s dlhším ňucháčom. Bežne chýbajú premoláry, niekedy aj podaktoré rezáky. Málozubosť geneticky súvisí so stratou srsti, a preto sa na výstavách nepenalizuje. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Uši veľké (až 10 cm) a výrazné. Telo mierne obdĺžnikového tvaru. Chrbát rovný, hrudník siaha až po lakte, brucho vtiahnuté. Chvost dlhý, jemný, siaha až po priehlavkový kĺb. Koža hladká, mäkká, jemná, na dotyk teplá. Jemná srsť sa v nepatrnom množstve môže vyskytovať iba na temene a na zátylku, prípadne aj na labách a na konci chvosta. Úplnej absencii srsti sa však dáva prednosť. Farba: bridlicová, čierna, tmavočervenosivá, pečeňová, bronzová, pokiaľ možné celistvá. Veľkosť: Dve veľkostné triedy: štandard - 33-57 cm, miniatúra - 25-33 cm.
Charakteristika
Pokojný nebojácny pes, pozorný a bystrý. Zriedka breše, ale prejavuje sa celou škálou zvukov od zavýjania cez kňučanie až po pradenie. K cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý, k rodine milý.
Využitie
Luxusné spoločenské plemeno, dobrý strážca.
Zvláštne nároky
Ako všetky bezsrsté psy je málo odolný voči chladu. Na slnku sa zasa môže spáliť.
Výskyt
Patrí medzi najvzácnejšie plemená. U nás sa nevyskytuje.
Možná zámena
S peruánskym bezsrstým psom, ktorý má menšie uši, zväčša zložené dozadu, a všeobecne mu chýba celistvá sýta farba mexických bezsrstých psov.
