Nemecký ovčiak
Tiež známy ako: Nemecký vlčiak
Medzinárodné názvy: Deutscher Schäferhund, German Shepherd Dog, Berger allemand, Pastor alemán
Opis plemena
Veľkosť a stavba tela
Tento na celom svete známy ovčiarsky pes, ľudovo nazývaný aj vlčiak, dorastá do výšky približne 60 až 65 cm a dosahuje hmotnosť okolo 40 kg. Celkovo pôsobí trochu obdĺžnikovým dojmom. Má svalnatú a harmonickú stavbu tela. Krk je vyslovene silný. Hlava je pomerne úzka a má mierne predĺžený tvar s dlhou silnou papuľou. Pysky priliehajú tesne k tlame.
Srsť
U nemeckého ovčiaka rozlišujeme krátkosrstý, tvrdosrstý a dlhosrstý variant. Srsť môže mať rozličnú farbu a rôzne odtiene, čiastočne sa môžu vyskytovať aj znaky. Rozšírenými farebnými kombináciami sú okrem iného červenožltá, červenohnedá, žltá s čiernym sedlom, čierna, popolavo-sivá a kovovo sivá. O takzvanom vlčom sfarbení hovoríme, ak je srsť celkovo tmavo sfarbená.
Povaha a temperament
V povahe tohto obľúbeného plemena sa spája celý rad dobrých vlastností. Je temperamentným, veľmi učenlivým, odvážnym a ostražitým. Vie byť ostrý, tvrdý a bojovný. Nemal by však byť predpojatý.
Vhodné prostredie
Dobrá výchova a výcvik, veľa aktivít a dostatok priestoru na pohyb sú tri predpoklady, ktoré robia z nemeckého ovčiaka cenného a spokojného spoločníka človeka. Rodinný dom so záhradou poskytuje dostatočný priestor a dobré podmienky pre chov tohto plemena. Vzhľadom na to, že nezvykne nadmerne štekať, je možné chovať aj v primerane veľkom byte. Avšak len za predpokladu, že mu dožičíte dostatok priebežných aktivít a pravidelný pohyb. K iným psom si dokáže nemecký ovčiak pes vyvinúť dobrý vzťah. Rovnako dobre vychádza aj s deťmi a je preto vhodným rodinným psom. Pritom platí to, čo aj pri iných psích plemenách. Čím skôr si na deti zvykne, tým lepší vzťah si k nim vytvorí.
Pôvod
Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rytmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta.
Popis
Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. Srsť krátka, tvrdá a hustá, na ušiach a na hlave kratšia. Dlhšia srsť je nežiaduca. Farba čierna s pálením, vlčia, celočierna. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psa 62,5 cm, suky 57,5 cm.
Charakteristika
Temperamentný, no pritom ľahko ovládateľný pes, vyrovnaný a odvážny. Nenáročný a prispôsobivý. Veľmi oddaný pánovi aj jeho rodine, znášanlivý voči deťom aj voči domácim zvieratám.
Využitie
Univerzálny pracovný pes, používaný na celom svete v polícii, v armáde a v ďalších ozbrojených zložkách, aj v športovej kynológii.
Zvláštne nároky
Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu vyskytujú sa občas medzi nimi problémové jedince (bojazlivé, agresívne a pod.).
Výskyt
Najrozšírenejšie plemeno na svete aj u nás.
Možná zámena
S ďalšími európskymi ovčiakmi (napr. belgickými, holandskými), odktorých sa odlišuje celkove mocnejšou stavbou a typickou farbou. S československým vlčiakom, ktorý má však výrazné vlčie črty.