Čuch

Čuchový orgán je uložený v dutine nosnej. Je to zložitý systém skladajúci sa z lamelového systému jemných kostí a chrupaviek, ktoré sú pokryté sliznicou. V nej sú čuchové bunky, ktoré svojimi vláknami zachytávajú pachy a dráždia čuchové centrum v mozgu, čím dochádza k čuchovému vnemu.Pes má silno vyvinutú pachovú pamäť a určitý pach vyvolá u neho i po dlhšej dobe rovnakú reakciu.

Čuch je najdôležitejší zmysel psa. Obrazne povedané pes „vidí nosom." To, čo ho zaujíma, sú hlavne pachy ostatných psov, zvery, potravy, známych osôb a pod. Aby pes sledoval takúto stopu, o ktorú máme záujem, musíme ho cieľavedomým a hlavne odborným výcvikom pripravovať. Schopnosti čuchového ústrojenstva psa sú veľmi jemné. Vrcholné výkony psov dokazujú, že pes je schopný sledovať i stopu 20 hodín starú. Množstvo pachu, ktoré človek zanecháva v jednom odtlačku stopy, je asi jedna tisícina z celkového pachu človeka. Pri každom kroku sa dotkne noha asi na štvrť sekundy povrchu. Z ľudského hľadiska je teda množstvo pachu na stope minimálne a technicky zatiaľ nesledovateľné. Pre psa je to ale množstvo 100-krát silnejšie, než potrebuje k zisteniu prítomnosti pachu.

Bolo overené, že pes môže čuchom zisťovať pachové koncentrácie, ktoré sú sto miliónkrát nižšie než zodpovedajúca koncentrácia pre človeka. Pes rozlišuje i smer postupu. Tu sa vedci domnievajú, že pes rozlišuje pohyb pachových molekúl. Schopnosti čuchového ústrojenstva zatiaľ prekonávajú možnosti dostupnej techniky. Na porovnanie bola použitá technika a psy pri vyhľadávaní snehom zasypaných osôb v hĺbke 5 až 8 m. Dvadsaťtričlenné družstvo horskej záchrannej služby vybavené magnetickými sondami našlo pokusné zasypané osoby za 23 minút. Jeden dobre vycvičený pes horskej záchrannej služby splnil túto úlohu za 3 minúty. Výkony psa pri stopovaní ovplyvňuje nepriaznivo aj telesná námaha spojená s jeho dopravou na miesto výkonu. Otupenie čuchovej schopnosti možno pozorovať i po dlhšom pôsobení silných pachov benzínu, karbolu, nikotínu atď.