Domestifikacia psa

Je odôvodnený predpoklad, že prvotné, tzv. „primitívne" psy, fyzicky totožné s vlkmi, vytvárali voľné potravné spoločenstvo s pravekými ľuďmi. Je to však len predpoklad, pretože ich fosílie sa nedajú rozoznať od vlčích. Je nesporné, že niektoré kosti. Čo sa našli spolu s ľudskými, ktorých vek sa odhaduje na desiatky tisícročí, boli vlčie. Ale boli tieto vlky korisťou ľudi, alebo ich spoločníkmi?

V niektorých častiach Ázie a rovnako aj v Európe archeologické lokality spred vývoja poľnohospodárstva preukázali výskyt psích kostí spolu s ľudskými. Výskumníci Britského múzea potvrdili, že čeľustná kosť z jaskyne v Iraku, ktorú ľudia osídlili pred 14 000 rokmi, patrila pravekému domestikovanému psovi Izraelskí archeológovia objavili 12 500 rokov starý ľudský hrob, v ktorom ležalo psie mlada v zdanlivo srdečnom objatí so svojím ľudským majiteľom. V Španielsku odkryli ešte staršie pohrebisko s kostrou dievčaťa, okolo ktorého boli smerom na štyri strany uložené štyri psy. Pevné archeologické dôkazy prezrádzajú, že ľudia a takéto „prvotné psy" si vytvárali vzájomné vzťahy dávno predtým, ako sa naši predkovia natrvalo usadili a začali obrábať pôdu.

Zmena spôsobu života

Ked sa naši predchodcovia stali poľnohospodármi a založili prvé trvalé osady, vlkopes sa dostal do nového, preň špecifického prostredia a vtedy sa jeho vzhľad výrazne zmenil. Svedčia o tom najstaršie, no rozsiahle fosílne dôkazy existencie moderného psa: malá mozgová dutina, kompaktnejši chrup, menšie telo. V priebehu krátkeho času sa tvar psa výrazne vyvinul. Archeologické svedectvá i jaskynné rytiny zobrazujú tieto strážne psy, predkov súčasných afganských, perzských a iných chrtov, ktoré žili v Mezopotámii pred 6 000 až 7 000 rokmi. Pred viac ako 5 000 rokmi žili v Tibete strážne psy, predkovia rotvajlerov a buldogov. Severské psy s hrubou kožušinou a malými ušami, predchodcovia dnešných špicov, sa vyskytovali na Sibíri a v severnej Európe, zatiaľ čo trpasličie plemená, predkovia mopsa, pekinských palácových psíkov a maltézskych psíkov žili v Číne a Egypte.

Jaskynné maľby

Táto jaskynná maľba, nájdená v alžírskej časti Sahary a datovaná do obdobia 4 000 - 1 500 rokov p. n. L, nasvedčuje, že aj vtedy psy pomáhali človeku pri love, pravdepodobne pri sledovaní stopy.

Staroveký mýtus

V západomexickom štáte Colima sa traduje ešte predkolumbovský mýtus, ktorý opisuje psy ako strážcov podsvetia. Táto terakotová soška psa pochádza z obdobia 200 p. n. L - 300 n. L

Islamské zobrazenia

Táto kresba zo 17. Storočia zobrazuje komickú postavu Mullaha Dopiaza, sediaceho na vyziabnutom koni, a psa. Pes vyzerá tak, ako v tom čase vyzerali bežné túlavé psy.

Starovekí lovci

Táto grécka amfora z konca 6. storočia p. n. L jasne ukazuje, ako pes sprevádza na Love človeka.

Výjavy na hrnčiarskych výtvoroch a rytinách dokladajú, že pastierske psy, podobné modernému kanaanskému psovi, chovali pred približne 4 200 rokmi v Izraeli. Pred 3 200 rokmi už existovali krátkonohé pastierske psy. Maľby a gobelíny dokumentujú, že stopárske psy s krátkou jemnou srsťou prispôsobenou teplému počasiu - predkovia moderného baseta a jazvečíka - žili v Taliansku pred 1 700 rokmi. Vodné španiely a retrievery sa objavili v Európe pred 1 300 rokmi, teriéry len o 100 rokov neskôr. V rôznych častiach sveta sa ľudské vzťahy so psami menili, vyvíjali a stále prehlbovali.

Slovo „pes“

Predtým ako genetické výskumy potvrdili, že psy majú jednotný geografický pôvod, existovali už zbiehajúce sa lingvistické stopy. Po celom svete má väčšina slov, ktoré pomenúvajú psa, spoločný základ v starých jazykoch.

V niektorých jazykoch sa indoeurópske „k" vyvinulo alebo spodobilo na „h," v iných sa vyvíjalo smerom k sykavke. Zo slova kuon vzniklo huon. Tu má pôvod holandský výraz hand, nemecký a škandinávsky hund a anglický hound. V iných jazykoch sa kuon spodobilo na shuon, čím sa vyvinul sanskritský shvan a arménsky shun. Sykavkou v kmeni sa vyznačuje označenie psa v slovanských jazykoch (pes, sobaka). Od východnej Ázie, cez Stredný východ po Európu a Afriku sa tak udomácňoval pes - zviera i pojem.

stará čínština

k'iuon

stará japončina

ken

indoeurópske jazyky

k'uon

starovekí gréčtina

kyon

latinčina

canis

taliančina

cane

rumunčina

canac

stará španielčina

can

francúzština

chien

východoafrické jazyky

kunano