Pes sa vyvýja

Genetické výskumy dokazujú, že pes je modifikovaný vlk a že k prvej premene z vlka na psa došlo vo východnej Ázii pred 15 000 až 100 000 rokmi. V tom istom období v dávnej minulosti nastali aj ďalšie tri genetické premeny, ktorými sa vytvoril podklad pre rozmanitosť dnešných plemien. Až do roku 1997 bolo niekoľko vedcov presvedčených, že psy pochádzajú zo šakalov. V uvedenom roku zverejnil medzinárodný tím vedcov výsledky prieskumu o vlkoch, šakaloch, kojotoch a psoch. Študovali ich genetický materiál - mitochondriálnu DNA. Mitochondrie sú štruktúry v bunkách, ich DNA pochádza výlučne od matky, takže prechádza len zo samice na samicu. V priebehu času nevyhnutne dochádza k mutáciám. Mutácie vytvárajú rozbiehavé línie mitochondriálnej DNA, ale ostávajú konštantné, čím dávajú rodovej línii jedinečný podpis.

Je to v génoch

Vedci zistili, že všetky psy zdieľajú totožnú mitochondriálnu DNA s vlkmi. Je to priama rodová línia. Žiadny pes nemá rovnakú mitochondriálnu DNA so šakalom alebo kojotom. Ďalšie výskumy odhalili, že tri zo štyroch dnešných psov zdieľajú svoju mitochondriálnu DNA s jediným samičím vlčím predkom. Inými slovami, tri štvrtiny všetkých súčasných psov pochádzajú z jednej vlčej svorky. Zvyšná jedna štvrtina zdieľa mitochondriálnu DNA s troma inými vlčími predkami. To znamená, že pravdepodobne došlo k jednej genetickej udalosti, pri ktorej sa vlky prispôsobili spolužitiu s ľuďmi a stali sa „psami." Neskôr, ale tiež veľmi dávno, sa tri iné vlky spárili s týmito „psami,“ čo viedlo k trom menším rodovým líniám.

Rozmanitosť vlkov

Keď dnes hovoríme o vlkoch, zvyčajne máme na mysli impozantné severoamerické vlky alebo nezávislejšieho európskeho vlka. Existuje však mnoho foriem vlkov, ktoré existovali kedysi alebo ešte stále existujú. Len v Severnej Amerike žilo vyše 20 rozličných foriem vlkov. Niektoré z nich boli mohutné - vážili až do 60 kg - a vyhynuli v dôsledku nadmerného lovu v priebehu posledných 100 rokov. V Ázii boli vlky omnoho menšie, napríklad japonský vlk veľkosti springer Španiela. Vlky, z ktorých sa vyvinuli psy, sa tiež vyvíjali, ale ľahko sa dajú identifikovať predkovia ázijských psov v ázijských a indických vlkoch a predkovia nórskych špicov v európskych a severoamerických vlkoch. Evolúcia môže prebehnúť prekvapujúco rýchlo, takže možno vyhlásiť, že pred asi 12 000 rokmi už existovali predchodcovia všetkých dnešných plemien.

Ázijský vlk

Ázijské vlky, menšie než ich európski a severoamerickí bratanci, sú pravdepodobne zdrojom pôvodných vlkopsov, jedincov, ktoré sa rozhodli žiť v blízkosti človeka.

Európsky vlk

V súčasnosti prežíva už len veľmi málo európskych vlkov. Obývajú najodľahlejšie horské oblasti Európy. Tento vlk obohatil chovný materiál, z ktorého sa vyvinuli niektoré miestne psy.

Predhistorické psy, predkovia vlkov, sa vyvinuli v Severnej Amerike a rozšírili sa do Eurázie. Súčasné psy sa vyvinuli v Ázii a rozšírili sa do Severnej Ameriky.

Severoamerický vlk

Dávno predtým, ako Európania vstúpili na americký kontinent, migrovali naň Ázijčania so svojimi psami. Tie sa krížili s pôvodnými vlkmi, čím sa vytvárali miestne plemená.

Indický vlk

Rozšíril sa na Arabskom polostrove a do Afriky a poskytol svoje gény takým rozmanitým plemenám, ako je basendži, perzský chrt, pekinský palácový psík a pes dingo.

Podobnosť medzi psom a vlkom

Z hľadiska anatómie sú psy aj vlky stavané na lov, zabíjanie koristi a konzumovanie mäsa. Zo sociálneho a psychologického hľadiska sú prispôsobené na život s inými, pričom na predchádzanie konfliktom využívajú pohyby a reč tela.